Život Prešova
online
online
Deti by sa mali dojčiť aspoň do pol roka života, horná hranica nie je
04.05.2015 Bratislava
Bratislava 4. mája (TASR) - Mlieko je pre novorodencov a batoľatá základným zdrojom živín a pre ich správny rast a vývoj je nevyhnutné. "Najoptimálnejšie je exkluzívne dojčenie u detí do šiestich mesiacov života. Je to výživa iba materským mliekom, v tom čase deti nepotrebujú nič iné," povedala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu Iveta Čierna.
Po šiestich mesiacoch života je podľa jej slov potrebné začať dávať deťom aj nemliečne príkrmy. "Je dôležité, aby sa čisté dojčenie nepredlžovalo dlhšie ako šesť mesiacov, pričom horná dĺžka dojčenia nie je obmedzená," skonštatovala Čierna. S dojčením sa odporúča pokračovať až do jedného roka a dlhšie.
Pre plnohodnotné materské mlieko musí dodržiavať správnu výživu aj matka. "Pri dojčení je dôležité upraviť si svoje stravovacie návyky tak, aby matka dostávala ideálny pomer živín s dostatočným množstvom vitamínov a stopových prvkov," povedala Čierna. Pokiaľ ich matka dostatočne nedopĺňa, postupne môže vzniknúť nedostatok niektorých prvkov a vitamínov aj vo výžive dieťaťa.
Denná kalorická potreba dojčiacej matky je na úrovni 2900 kcal. Štúdie ukazujú, že zo stopových prvkov, minerálnych látok a vitamínov matkám najčastejšie chýba kyselina listová, železo, vápnik, vitamín D, zinok, vitamíny skupiny B a výrazne jód. Medzi najčastejšie živiny, ktoré matkám chýbajú sú najmä polynenasýtené mastné kyseliny, najmä omega 3 alebo tiež LCP mastné kyseliny.
"Pokiaľ je príjem živín menší než celková nutričná potreba pre produkciu mlieka a súčasné zachovania zásob živín u matky, telo zmobilizuje dostupné živiny na úkor matky. Matke hrozí napr. odvápnenie kostí, chudokrvnosť, úbytok svalovej hmoty, únava a vyčerpanie, čo môže ohrozovať intenzitu a dĺžku dojčenia," upozornila lekárka.
Po šiestich mesiacoch života je podľa jej slov potrebné začať dávať deťom aj nemliečne príkrmy. "Je dôležité, aby sa čisté dojčenie nepredlžovalo dlhšie ako šesť mesiacov, pričom horná dĺžka dojčenia nie je obmedzená," skonštatovala Čierna. S dojčením sa odporúča pokračovať až do jedného roka a dlhšie.
Pre plnohodnotné materské mlieko musí dodržiavať správnu výživu aj matka. "Pri dojčení je dôležité upraviť si svoje stravovacie návyky tak, aby matka dostávala ideálny pomer živín s dostatočným množstvom vitamínov a stopových prvkov," povedala Čierna. Pokiaľ ich matka dostatočne nedopĺňa, postupne môže vzniknúť nedostatok niektorých prvkov a vitamínov aj vo výžive dieťaťa.
Denná kalorická potreba dojčiacej matky je na úrovni 2900 kcal. Štúdie ukazujú, že zo stopových prvkov, minerálnych látok a vitamínov matkám najčastejšie chýba kyselina listová, železo, vápnik, vitamín D, zinok, vitamíny skupiny B a výrazne jód. Medzi najčastejšie živiny, ktoré matkám chýbajú sú najmä polynenasýtené mastné kyseliny, najmä omega 3 alebo tiež LCP mastné kyseliny.
"Pokiaľ je príjem živín menší než celková nutričná potreba pre produkciu mlieka a súčasné zachovania zásob živín u matky, telo zmobilizuje dostupné živiny na úkor matky. Matke hrozí napr. odvápnenie kostí, chudokrvnosť, úbytok svalovej hmoty, únava a vyčerpanie, čo môže ohrozovať intenzitu a dĺžku dojčenia," upozornila lekárka.
0
www.ZIVOTPO.sk
